Návrh 11
Aktualizovať smernicu 2011/92/EÚ tak, aby v prílohe 1 zahrňovala medzi projekty aj zavádzanie 5G a všetku telekomunikáciu. Cieľom je zabezpečiť, aby takéto projekty podliehali environmentálnemu posúdeniu alebo preverovaniu, ako sa stanovuje v smernici.
Podrobné vysvetlenie
V smernici 2001/42/ES o posudzovaní vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie sa uvádza „... environmentálne hodnotenie sa vykoná pre všetky plány a programy..., ktoré sú pripravené pre...telekomunikácie.. ."
Smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie sa preto musí aktualizovať a musí zahŕňať všetky telekomunikácie vrátane 5G.
Odkaz na príslušnú vedu možno nájsť v právnom stanovisku k 5G od dánskeho právnika Christiana F. Jensena a záver: „Zriadenie a aktivácia siete 5G – ako je v súčasnosti opísaná – bude v rozpore so súčasnými ľudskými a environmentálnymi zákonmi zakotvenými v Európsky dohovor o ľudských právach, Dohovor OSN o právach dieťaťa, nariadenia EÚ a Bernský a Bonnský dohovor o ochrane prirodzeného prostredia a migrujúcich druhov“.
Španielsky ombudsman rozhodol, že španielsky národný akčný plán 5G nezohľadnil environmentálne aspekty. Ombudsman zaujal stanovisko k plánu implementácie 5G na základe sťažnosti podanej spoločnosťou AVAATE a záver je jasný: implementácia technológie 5G v Španielsku nebola predmetom predbežného environmentálneho hodnotenia zo strany úradov.
V rozhodnutí podpísanom ombudsmanom Franciscom Fernándezom Marugánom sa zdôrazňuje, že ministerstvo prostredníctvom svojho štátneho tajomníka ignorovalo rôzne články v zákone 21/2013 o environmentálnom hodnotení, vyhýbalo sa konzultácii s návrhom plánu 5G a návrhom pilotných projektov 5G pre príslušné environmentálny orgán. Ako uvádza ombudsman, uskutočnené pilotné projekty budú využívať frekvenčné pásmo, pre ktoré ešte neboli stanovené limity bezpečného vystavenia, čo je niečo, čo je v úplnom rozpore so zásadou predbežnej opatrnosti.
Zavedenie 5G na základe nelegálneho rozdeľovania kompetencií
EÚ však drasticky zmenila technické podmienky nasadenia 5G tým, že odstránila kompetencie členských štátov a v nariadení 2020/1070 vyhlásila rôzne technické zariadenia za oslobodené od povolenia. Týmto spôsobom sú miestne zákony o životnom prostredí zrušené a priemysel môže nastaviť akýkoľvek druh zariadenia bez ohľadu na to, aké škodlivé je pre životné prostredie.
Táto stratégia umožnila zaviesť siete 5G v Európe bez predchádzajúceho hodnotenia vplyvu na zdravie a životné prostredie, a keďže bolo povinné ju implementovať, členské štáty už v tejto oblasti nemali žiadne slovo. Zatiaľ čo rôzne aktivity životného prostredia zvyčajne podliehajú miestnym hodnoteniam vplyvov, vystavenie životného prostredia žiareniu vrátane nebezpečného RF EMF žiarenia a vplyvov digitalizácie je vyňaté. Členské štáty si preto nemôžu splniť svoju povinnosť chrániť verejnosť pred takýmto ožiarením, aj keď to od nich vnútroštátne právo vyžaduje, aby zabezpečili zdravé a bezpečné prostredie pre ľudí, ktorí tam žijú.
Budovanie infraštruktúry 5G nie je len otázkou novej technológie, ale zahŕňa aj životné prostredie a verejné zdravie. EÚ má v týchto oblastiach spoločnú právomoc, a preto nemôže ísť nad rámec svojich vlastných právomocí a zrušiť právomoci členských štátov, ako je uvedené vyššie.
Navrhujeme, aby sa právomoc pôvodne udelená členským štátom na posudzovanie environmentálnych vplyvov uvoľňovania RF EMP do životného prostredia obnovila tak, aby patrila pod vnútroštátne právo a mohla byť predmetom predbežného posúdenia vplyvu vnútroštátnym orgánom.
Smernica 2018/1972 a nariadenie 2020/1070 by sa preto mali zrušiť alebo zmeniť na odporúčanie.
Právne argumenty pre náš návrh sú:
— Článok 3 Zmluvy o EÚ, kde „Únia vytvorí vnútorný trh. Usiluje sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo zamerané na plnú zamestnanosť a sociálny pokrok, a vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia. Podporuje vedecký a technologický pokrok.“
Článok 35 CFR, Zdravotná starostlivosť: "Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekárske ošetrenie za podmienok ustanovených vnútroštátnymi zákonmi a praxou. Vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia musí byť zabezpečená podľa všetkých politík a činností Únie.“
Článok 37 CFR, Ochrana životného prostredia: „Vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia musia byť integrované do politík Únie a zabezpečené v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja.“
