Návrh 13

Do „Akčného plánu nulového znečistenia“ zahrnúť „odpad z elektrických a elektronických zariadení“ (OEEZ), iné odpadové produkty a environmentálne vplyvy ťažby nerastných surovín a vzácnych kovov používaných v elektronických zariadeniach.

Podrobné vysvetlenie

Okrem súčasného zavádzania technológie 5G s obrovským množstvom káblov a antén, zavedenie miliárd bezdrôtových zariadení pripojených k 5G (oblečenie, plienky, domáce spotrebiče, hodinky, žalúzie) do nášho každodenného života rozšíri konzum, technologickú zastaranosť a elektronický odpad ktorý sa ťažko recykluje. Európski občania neboli zapojení do rozhodnutí prijatých s cieľom presadiť túto novú technológiu náročnú na zdroje, ani sa ich nepýtali, či chceme, aby sa naša spoločnosť uberala týmto smerom. Podľa Aarhuského dohovoru majú občania EÚ právo na účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia.

Podľa Needhidasan, S., et al. Elektronický odpad – vznikajúca hrozba pre životné prostredie mestskej Indie „každý smartfón obsahuje 1000+ látok, z ktorých každá má svoj vlastný energeticky náročný dodávateľský reťazec produkujúci toxický odpad.“

Je potrebné znížiť environmentálnu stopu digitalizácie. Environmentálne náklady na „upgradovanie“ na nové zariadenie alebo nový program, ktorý si často vyžaduje nový počítač a nové periférne zariadenia, z ktorých každé predstavuje použitú energiu a toxíny, sú príliš vysoké.

Výrobcovia musia uprednostniť bezpečnejšie chemikálie a ochranu životného prostredia pred ziskom a výrobky so zabudovanou recykláciou a opraviteľnosťou, ktoré umožňujú jednoduchú a ohňovzdornú výmenu batérií.

Ako príklad: Video YouTube používa 24 – 60 obrázkov za sekundu plus zvuk. 30-sekundové video zvyčajne vyžaduje viac údajov a spotrebuje viac energie ako fotografia 3MG. Obmedzte preto videá a veľké fotografie len na špeciálne príležitosti.

Citácie týkajúce sa emisií skleníkových plynov (ESP):

Lotfi Belkhir a Ahmed Elmeligi v časopise Journal of Cleaner production 2018, Odhadovaná globálna emisná stopa ICT: Trendy do roku 2040 a odporúčania, zistili, že: „ak sa to nekontroluje, relatívny príspevok IKT k celosvetovej úrovni skleníkových plynov by mohol vzrásť z približne 1 – 1,6 % v roku 2007 na viac ako 14 % do roku 2040 počítané oproti úrovni v roku 2016 , čo predstavuje viac ako polovicu súčasného relatívneho príspevku celého dopravného sektora. Naša štúdia tiež zdôrazňuje príspevok inteligentných telefónov a ukazuje, že do roku 2020 by stopa samotných inteligentných telefónov prekonala individuálny prínos stolných počítačov, notebookov a displejov.“

Katie Singer v článku Behind Our Screens: "Skôr ako jeho koncový používateľ prvýkrát zapne smartfón (alebo akýkoľvek počítač), musia ho navrhnúť robotické stroje. Baníci musia ťažiť rudy. Rudy musia byť umyté a potom odoslané do hút. Rafinované materiály a vyrobené rozpúšťadlá a ohýbané plasty musia byť transportované do montážnych závodov. Balenie musí byť navrhnuté a vyrobené. Finálny produkt musí byť dopravený ku konečnému používateľovi. Každá zastávka v tomto medzinárodnom dodávateľskom reťazci spotrebúva energiu a vypúšťa skleníkové plyny a toxický odpad. Baníci a montážni robotníci často znášajú nebezpečné podmienky. Rieky a jazerá sú znečistené „odkalinami“ (emisie z rafinácie rúd). Oceány sa okysľujú palivom z nákladných lodí.“ Poznámka: Veľa minerálov vzácnych zemín sa nachádza v blízkosti rádioaktívneho materiálu.

Správa OECD z roku 2018 Global Material Resources Outlook do roku 2060 priznáva úlohu digitalizácie v exponenciálnom náraste vyťažených zdrojov (minerály a kovy vzácnych zemín). Správa predpokladá zdvojnásobenie globálneho využívania primárnych materiálov medzi dneškom a rokom 2060. Zvýšilo by to aj znečistenie a vyčerpanie vôd, ničenie biotopov, odlesňovanie a suchá, čo by malo vplyv na flóru/faunu a ľudské zdravie. “Viac ako polovica všetkých skleníkových plynov súvisia s činnosťami hospodárenia s materiálmi. Využívanie fosílnych palív a výroba železa, ocele a stavebných materiálov vedú k veľkým emisiám skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie. Ťažba a používanie kovov má širokú škálu znečisťujúcich dôsledkov vrátane toxických účinkov na ľudí a ekosystémy. Ťažba a používanie primárnych materiálov (surovín) je oveľa viac znečisťujúce ako sekundárne (recyklované) materiály“.

Napriek neustálym zlepšeniam efektívnosti, ktoré znižujú vplyvy na životné prostredie na jednotku výroby, sa predpokladá, že globálne environmentálne vplyvy používania týchto kovov sa do roku 2060 viac ako zdvojnásobia a v niektorých prípadoch dokonca zoštvornásobia. Táto analýza nezahŕňa vplyvy počas fázy používania, pretože tieto sú vysoko špecifické pre produkt. Vo všeobecnosti majú meď a nikel najväčší relatívny vplyv na životné prostredie na kilogram, zatiaľ čo železo a oceľ majú najvyšší absolútny vplyv na životné prostredie v dôsledku veľkých použitých objemov.

Citácie z Inštitútu pre energetický výskum Vplyv lítiových batérií na životné prostredie z 12. novembra 2020:

„V máji 2016 boli nájdené mŕtve ryby vo vodách rieky Liqi, kde z lítiovej bane Ganzizhou Rongda unikla toxická chemikália. Po prúde sa našli aj telá kráv a jakov, ktoré uhynuli po pití kontaminovanej vody. Bol to už tretí incident za sedem rokov v dôsledku prudkého nárastu ťažobnej činnosti vrátane operácií riadených čínskou spoločnosťou BYD, jedným z najväčších svetových dodávateľov lítium-iónových batérií. Po druhom incidente v roku 2013 úradníci baňu zatvorili, ale ryby začali znova umierať, keď bola znovu otvorená v apríli 2016.“

„Juhoamerický lítiový trojuholník, ktorý pokrýva časti Argentíny, Bolívie a Čile, má pod svojimi soľnými plánmi viac ako polovicu svetovej zásoby kovu. Je to však aj jedno z najsuchších miest na zemi. V čilskom Salar de Atacama ťažobné aktivity spotrebovali 65 percent vody v regióne, čo má veľký vplyv na miestnych farmárov až do takej miery, že niektoré komunity musia získať vodu inde.“

„Ťažba lítia poškodzuje pôdu a spôsobuje kontamináciu ovzdušia. Obyvatelia argentínskeho Salar de Hombre Muerto veria, že operácie s lítiom kontaminovali toky používané ľuďmi a hospodárskymi zvieratami a na zavlažovanie plodín. V Čile je krajina narušená horami odhodenej soli a plnými kanálmi s kontaminovanou vodou s neprirodzeným modrým odtieňom. Podľa Guillerma Gonzaleza, experta na lítiové batérie z Chilskej univerzity, toto nie je zelené riešenie – nie je to vôbec riešenie.“

„Čína patrí medzi päť popredných krajín s najväčšími zásobami lítia a kupuje podiely v ťažobných spoločnostiach v Austrálii a Južnej Amerike, kde sa nachádza väčšina svetových zásob lítia. Čínska spoločnosť Tianqi Lithium vlastní 51 percent najväčšej svetovej zásoby lítia v Austrálii, čo jej dáva kontrolný podiel. V roku 2018 sa spoločnosť stala druhým najväčším akcionárom v Sociedad Química y Minera – najväčšieho výrobcu lítia v Čile. Ďalšia čínska spoločnosť, Ganfeng Lithium, má dlhodobú dohodu o upísaní všetkého surového lítia vyrobeného austrálskou baňou Mount Marion – druhou najväčšou zásobou lítia vysokej kvality na svete.“

Citácie z článku „Lítium: Tibetský zelený energetický poklad“:

„Zelená doprava na jednom mieste by nemala byť za cenu environmentálnych a sociálnych škôd na inom mieste. Pre obyvateľov Tibetu je to skutočná hrozba s ťažbou lítia na použitie v elektrických autobusoch.“

„Tibetčania nemajú čo hovoriť do čínskej ťažby lítia a nepožívajú žiadne z jej výhod. To, čo majú, je znečistenie a budovanie tovární a ďalšej infraštruktúry v kedysi nedotknutej krajine Tibetu.“

„Dve hlavné metódy extrakcie lítia, zber soľanky z jazier a ťažba tvrdých hornín, so sebou prinášajú riziká environmentálnych a sociálnych škôd v dôsledku používania toxických chemikálií. Priemyselná zóna Ganhetan je napríklad medzi čínskymi vedeckými výskumníkmi známa pre svoje znečistenie ovzdušia, ktoré sprevádza zvýšená miera fluorózy, choroby, ktorá spôsobuje lámavosť zubov. Vysoké koncentrácie toxických kovov v pôde spôsobili, že okolie je nevhodné pre poľnohospodárstvo.“

„Toxické chemikálie používané v Ganzizhou Rongda Lithium v Dartsedo vo východnom Tibete si našli cestu do rieky Lichu pri viac ako jednej príležitosti, pričom zabili ryby a hospodárske zvieratá patriace do komunity Minyak Lhagang. Po jednom takom úniku v apríli 2016 obyvatelia okresu Dartsedo vzdorovali početnej prítomnosti polície na protest proti miestnej vláde, čím si zabezpečili dočasné zastavenie ťažby.“

Amit Katwala píše v článku „Zničujúci vplyv technologického pokroku na životné prostredie“ z roku 2019:

„Neukojiteľný dopyt po medi, lítiu a kovoch vzácnych zemín, ktoré sú potrebné na pohon priemyslu spotrebnej elektroniky a elektrických vozidiel, zanecháva na našej krehkej planéte nezmazateľné jazvy.“

„David Maisel celé desaťročia fotografuje miesta, kde ľudia menia prostredie tak dramaticky, že dopad je možné vidieť aj z neba. Pre svoj najnovší projekt Desolation Desert strávil vizuálny umelec so sídlom v San Franciscu dva týždne na juhu a jeho okolí. Americká púšť Atacama, kde nenásytný dopyt ľudstva po medi, lítiu a kovoch vzácnych zemín ako palivo pre priemysel spotrebnej elektroniky a elektrických vozidiel, pretvára krajinu krehkého ekosystému.“

„Úplný vplyv ťažby na životné prostredie nemôžete posúdiť len pohľadom na dieru, ktorá zostala v zemi. Tieto obrázky ukazujú oblasť okolo medenej bane Centinela a obrovské „odkaliská“, ktoré toto miesto obklopujú. Oddelené od horniny, nežiaduce materiály zostávajú vo forme tejto kaše, zhromaždené v bazénoch ohraničených priehradami, ktoré Maisel popisuje ako „nepochopiteľné“. Hlušina, ako je známa v priemysle, môže obsahovať toxické kovy, ako je arzén a ortuť. V januári 2019 sa zrútila hlušinová priehrada v bani na železnú rudu v Brazílii, pričom zahynulo najmenej 248 ľudí. K júnu 2019 sa v odkaliskách v bani na obrázku nachádzalo 154 miliónov kubických metrov hlušiny.“

Francúzsky odborník na zodpovedné digitálne technológie a low-tech, Frédéric Bordage, píše vo svojej štúdii Environmentálna stopa digitálneho sveta:

„Myšlienkou nízkodigitálnej technológie je použiť robustné, jednoduché, málo účinné a veľmi rozšírené digitálne technológie, ako sú 2G, SMS atď. na uspokojenie každodenných potrieb. Väčšina spätnej väzby zhromaždenej za posledných 10 rokov ukazuje, že tento prístup sa nepovažuje za regresiu, ale používatelia ho namiesto toho dobre prijímajú a tiež vytvára ekonomickú hodnotu. Radikálny eko-dizajn má za cieľ koordinovať používanie nízko- a high-tech digitálnych zdrojov, aby čo najlepšie vyhovovali potrebám ľudstva a zároveň výrazne znížili našu digitálnu stopu. Aby som to uzavrel jednoduchým príkladom, na prístup k predpovedi počasia nie je potrebné mať smartfón najnovšej generácie pripojený v 4G alebo 5G. Jednoduchá SMS umožňuje prenášať predpoveď na 2G mobil. Na druhej strane výpočet predpovede počasia si vyžaduje použitie pokročilých technológií. Len ak prijmeme tento postoj triezvosti a šikovne koordinujeme nízko a vysoko digitálnu technológiu, budeme schopní vybudovať závideniahodnejšiu digitálnu budúcnosť a urobiť z nej efektívnejší nástroj na zlepšenie odolnosti ľudstva voči už prebiehajúcemu kolapsu."

Právne argumenty pre náš návrh sú:

— Článok 191 ods. 1 a 3 a článok 192 ods. 1 ZFEÚ dávajú EÚ právomoc konať s cieľom zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia. Environmentálna politika a právne predpisy v tejto oblasti sú založené na zásade predbežnej opatrnosti a zásade, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, ako sa uvádza v článku 191 ods. 2 pododsek 2 a článku 192 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 191 ods. 3 ZFEÚ EÚ pri príprave svojej politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia zohľadňuje dostupné vedecké a technické údaje.

— (Súcit vo svetovom poľnohospodárstve) Keďže zvieratá sú cítiace bytosti, v článku 13 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri formulovaní a vykonávaní politík Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technologického rozvoja a vesmíru bude Únia venovať plnú pozornosť požiadavke na pohodu zvierat“. Európska komisia vysvetľuje, že „dobré životné podmienky zvierat sa tým zrovnoprávňujú s ostatnými kľúčovými princípmi uvedenými v tej istej hlave, tj presadzovanie rodovej rovnosti, záruka sociálnej ochrany, ochrana ľudského zdravia, boj proti diskriminácii, podpora trvalo udržateľného rozvoja, zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a ochranu osobných údajov“. Toto ustanovenie je dôležité z dvoch hľadísk:

* rozpoznáva zvieratá ako „vnímajúce bytosti“; a

* vyžaduje, aby Únia a jej členské štáty pri (i) formulovaní a (ii) vykonávaní politík Únie v určitých kľúčových oblastiach venovali „plnú pozornosť požiadavkám na dobré životné podmienky zvierat“

— Článok 21 písm. f) Zmluvy o EÚ: „pomôcť vypracovať medzinárodné opatrenia na zachovanie a zlepšenie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného riadenia globálnych prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj“

— Článok 3 Zmluvy o EÚ, kde „Únia vytvorí vnútorný trh. Usiluje sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo zamerané na plnú zamestnanosť a sociálny pokrok, a vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia. Podporuje vedecký a technologický pokrok.“

— Článok 35 CFR, Zdravotná starostlivosť: „Pri vymedzovaní a vykonávaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.“

— Článok 37 CFR, Ochrana životného prostredia: „Vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia musia byť začlenené do politík Únie a zabezpečené v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja.“

— Podľa Aarhuského dohovoru majú občania EÚ právo zabezpečiť, aby sa pri prijímaní politík EÚ na ochranu životného prostredia zohľadňovali najaktuálnejšie vedecké údaje. Občania majú právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, na účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia a na prístup k spravodlivosti.

— Podľa návrhu nariadenia o zmene a doplnení nariadenia z Aarhusu „Ak má Európska zelená dohoda uspieť a priniesť trvalú zmenu, musia inštitúcie EÚ spolupracovať s verejnosťou. Verejnosť je a mala by zostať hybnou silou prechodu a mala by mať prostriedky na aktívne zapojenie sa do vývoja a implementácie nových politík.“

— smernica o biotopoch

— smernica o vtákoch